Židia a impérium
Urodzené dámy a páni, priatelia!
Je to pre mňa, ako bezvýznamného publicistu z ďalekej
Džaffy, veľká česť, že mám možnosť prihovoriť sa Vám v tomto starodávnom
príbytku demokracie a aristokracie, navzájom sa prelínajúcej, a rád by som
sa dnes poďakoval môjmu hostiteľovi, môjmu drahému bratovi, jeho lordstvu
Názirovi Ahmedovi z Rotherhamu tu, v chladnom Yorkshire.
Takisto by som rád ocenil iného drahého priateľa, sira
Robina lorda Phillimorea, lebo priateľstvu s ním vďačím za svoju lásku a za
porozumenie Anglicka. Bol som vtedy len mláďa, mladý novinár, ktorý prišiel
pracovať do Vašej uznávanej BBC a lord Phillimore bol mojím mostom a
sprievodcom k dobrým starým anglickým Pickwick Papers, pretože mal dom na
tom najanglickejšom kúsku zeme, v blízkosti Henley-on-Thames. Tak sa
Anglicko stalo láskou mojej mladosti; anglické krčmy, kde servírujú pivo
Brakespear Old Fashioned ale, úhľadné zelené štvorce Kensingtonu, kde som
žil, mliečne fľaše na schodíkoch do domu, výrazná vôňa slaniny s vajcom a
spálenej raňajšej hrianky, príjemný pocit pri listovaní stránkami denníka
Guardian, bohorovný pokoj Angličanov, milé devy, schopné navrhnúť vám
manželstvo a prihotoviť milú šálku čaju v tom najmenej vhodnom okamihu, vaši
muži so zmyslom pre fair-play, zelené, sladké a tak trochu vidiecke Anglicko
Blakea, Hopkinsa, Waugha a G. K. Chestertona, Anglicko ako protiklad
impéria.
I keď ja mám Anglicko veľmi rád, impérium sa mi vôbec
nepáči. Impérium to bol zlovestný vynález 19. storočia. Impérium zruinovalo
Irak a používalo otravné plyny proti jeho občanom dávno pred súčasnou
ofenzívou Bush-a-Blair. Žiadna krajina sa nenachádzala príliš ďaleko alebo
príliš blízko nato, aby sa mohla cítiť bezpečná pred imperiálnym útokom: od
Šimonoseki v južnom Japonsku po Gondor v etiópskych horách, od Pekingu po
Archangelsk, od rybárskeho mesta Oriente v Brittany po Bagdad, od Dublinu po
Kandahár, od Drážďan v Sasku po Akku v Palestíne, impérium ich všetkých
bombardovalo. A ja nemám na mysli nejaké dávno zabudnuté dni kráľovnej Anny,
ale posledných 150 rokov, odkedy sa vlády u Vás zmocnil sionistický vládca
lord Beaconsfield.
V našej krajine, v Palestíne, je to súčasné utrpenie
veľkou mierou zavinené imperiálnou intervenciou. Prvá intifáda, veľké
arabské povstanie v rokoch 1936-39, vyvolala hrozba sionistického obsadenia
a imperiálne sily ho veľmi kruto potlačili. Zabili, popravili, obesili a
vyhnali vtedy z domoviny tisíce domorodých Palestíncov. Arabskú porážku,
al-Nakba v roku 1948, nemožno pochopiť bez kontextu s predchádzajúcou
imperiálnou vojnou proti Palestíncom. Sionistické armády začali s ťažením
proti odzbrojenej, krvácajúcej, bezmocnej vidieckej populácii, ktorej elitu
a najlepších bojovníkov impérium zlikvidovalo.
Mohli by ste povedať: Ale načo by sme si na to mali teraz
spomínať? Lenže my minulé deje nemôžeme ignorovať a to preto, lebo impérium
je stále ešte tu. To migrovalo ako monštruózny parazit po tom, čo už vysalo
z Britov šťavu. Svoj kapitál preniesli do Washingtonu a New Yorku, zatiaľčo
Anglicko stále zostávalo úslužnou súčasťou impéria, akýmsi Gréckom novej
rímskej ríše alebo skôr Tyre pre nové Kartágo. Nielenže Vaša RAF pomáha
Američanom, ale Vaša BBC, ktorá bola kedysi vzorom objektívnosti, sa stala
propagandistickým nástrojom nového impéria.
Ja som sem neprišiel preto, aby som Vás odsudzoval, ale
aby som Vám vyjadril sústrasť, pretože Anglicko je tiež jednou z
imperiálnych obetí. Po prvý raz som prišiel do Vašej krajiny pred 30-timi
rokmi a odvtedy Vás už impérium požiera rovnako, ako všetkých ostatných.
Londýn sa premenil na beztvárne, kozmopolitické mesto, Vaše filmové umenie
zničili, ulíc sa zmocnili medzinárodné siete obchodov, Vaše denníky patria
sionistom a je tu nebezpečenstvo, že Angličanov premení to imperiálne
bremeno na ľudský prach, ako v prípade Rimanov a Macedóncov v minulosti,
ktorých teraz budú nasledovať Američania.
Impérium nie je veľmi prívetivé k obyvateľstvu, ani k svojmu vlastnému v
domovskej krajine. Vezmime si napríklad Palestínu. Tisíce mladých Britov
položilo život kvôli tomu, aby obsadili Palestínu a potom ju dali Židom.
Dopustili sa pritom mnohých ukrutností, pozabíjali mnohých domácich a
vnucovali v Palestíne nadradené postavenie Židov. A nedočkali sa za to
žiadneho vďaku. Starší si možno pamätajú následný sionistický teroristický
útok na britských vojakov, na zavraždenie lorda Moyneho; možno si pamätajú
dvoch britských seržantov, ktorých Židia uniesli a obesili a potom ich
mŕtvoly zabijaci zohavili a nastražili pod ne výbušniny. Menachem Begin, náš
bývalý premiér, bol na toto mimoriadne pyšný. Mladší ľudia o tomto ani
nevedia, pretože Vašich médií, tej mysle a nervového systému krajiny, sa
zmocnili sionisti ako Conrad Black a Murdock a tí nedovolia, aby si to
niekto pripomínal.
...Nové impérium, ešte väčšmi ako to staré, operuje na
ideologickej a teologickej úrovni v duchu judaických hodnôt. S týmto sa ja
pokúšam vysporiadať, pretože prílišný dôraz na etnický a náboženský pôvod
osoby je nielenže nesprávny, ale často vedie na scestie. Veru tak; tými
najväčšími nepriateľmi judaických hodnôt sú často ľudia židovského pôvodu.
Dovoľte, aby som spomenul sv. Pavla, Karla Marxa a Simone Weilovú preto, aby
som ujasnil, čo tým myslím. Ďalším príkladom môže byť sir Carl Popper, Váš
kolega, ktorý označil judaický koncept o vyvolenosti za "ohavný". Takisto
odmietol, keď mu navrhli, že ho chcú uviesť v Židovskej ročenke, a to preto,
ako hovoril, že on v rasu neverí a nemá nič spoločné s hodnotami židovskej
viery - i keď sám má židovský pôvod. Nesústreďujme sa na etiku, dívajme sa
na ideológiu. Pokiaľ ide o Vás, tak Michael Howard je menej judaický, než
Tony Blair, pretože ten prvý namieta proti odstráneniu britských slobôd a
proti tvrdej anti-muslimskej legislatíve, kým ten druhý vtiahol túto krajinu
do irackej vojny za záujmy Izraela.
...Jedným z dôvodov je, že Židom sa impérium páči. Keby
si mali vybrať medzi Anglickom a impériom, dali by prednosť impériu.
...Franz Jozef, posledný cisár rakúsko-uhorského impéria zvykol hovorievať,
že Židia sú jeho najvernejšími poddanými. Vo Vašej krajine bol Disraeli
rovnako pyšný na svoj židovský pôvod, ako aj oddaný budovaniu impéria.
Istý židovský vtip hovorí o dvoch židovských bratoch v
revolučnej Odesse. Jeden emigroval do Anglicka a urobili ho cisárom ríše;
druhý zostal v Rusku a trpel rovnako ako ostatní. Potom toho v Rusku pozval
brat do Londýna. Prišiel, dostal britské občianstvo, dobre sa cítil, išiel
sa prejsť do Covent Garden, možno i do paláca. A večer, keď prišli domov,
ruský brat sa rozplakal. "Ale veď neplač!", hovorí mu anglický brat, "Ty si
mal svoj život, ja svoj; to mohlo byť aj naopak." "Ty mi vôbec nerozumieš.",
hovorí ruský brat. "Ja plačem preto, lebo sme stratili Indiu!"
Touto láskou k impériu možno vysvetliť, prečo Židia tak
ľahko menia objekt svojej oddanosti - veru tak; tí istí ľudia, ktorí boli za
ruské, francúzske alebo britské impérium, sú teraz horlivými stúpencami
amerického. Jednoduché mysle to označujú za "zradcovské správanie", ale v
skutočnosti je to láska k impériu ako takému a vôbec nezáleží na tom, kto je
jeho otitulovanou hlavou: Židia sú pre impérium dobrí dovtedy, kým si
myslia, že impérium je dobré k nim. ...
Izrael Šamír, izraelský publicista
___________________________
(v prejave na pôde britskej snemovne lordov, Westminster,
23. februára 2005)
http://www.thetruthseeker.co.uk/print.asp?ID=2824
